.png){kind=logo}
ZIK MEDZI ŽENAMI
Predstavujeme vám ženy, ktoré nás v ZIK-u inšpirujú. Predstavujeme vám ženu inovátorku, ktorá dokáže nadchnúť ľudí okolo seba pre novú vec a získať si ich podporu. A ženu, ktorá vie brať neúspechy ako súčasť experimentovania a hľadania správneho riešenia. Predstavujeme vám ženu, ktorá napriek pozícii vo vrcholovom manažmente dokáže byť aj sama v tichu, so svojimi myšlienkami a emóciami a nezblázniť sa z toho.
Zoznámte sa s LUCIOU SUĎOVOU, entuziastickou podnikavou manažérkou, inovátorkou, dobročinnou dobrovoľníčkou, mamou a koniarkou. Lucka riadi oddelenie externej a internej komunikácie Tatra banka Group, ktoré sa zároveň stará o strategický change management. Najväčšou výzvou pre Lucku je relax a oddych, aby vybalansovala svoj náročný pracovný program, vyvetrala si hlavu, a aby netrpeli jej rodinné vzťahy a zdravie. Najradšej relaxuje pri svojich koňoch, v saune, otužuje sa, hrá na rôzne hudobné nástroje, alebo sa učí s dcérkou jazyky. Lucka má veľmi rada prechádzky v prírode so svojimi psami.
Čím si chcela byť, keď si mala 10 rokov?
Ako malá som chcela byť krajčírka ako stará mama, zdravotníčka ako mama a manažérka ako otec, ale aj kaderníčka ako naša známa, čo starej mame a jej klientkám chodila domov robiť účesy. U mňa sa to „lámalo“ zhruba v štrnástich - pätnástich, keď som sa rozhodovala o strednej škole a keď som začala chápať zmenu režimu, ktorá prišla v 89-tom. Vtedy som sa tak serióznejšie zamyslela, čomu sa chcem naozaj venovať, čo ma nielen baví ale mi dáva zmysel, že to v tejto krajine bude do budúcna treba. Vybrala som si ekonómiu, vnímala som, že o tom veľmi málo vieme, že v západných trhových ekonomikách ľudia ináč rozmýšľajú a tu toto know-how chýba. Vždy ma bavili aj prírodné vedy, matika, fyzika, ale aj jazyky, mala som pocit že veľa vecí by ma bavilo a že by som v nich aj vedela byť dobrá a byť spoločnosti pridanou hodnotou. Učenie mi šlo vždy celkom rýchlo a bavilo ma, lebo som taká prirodzene zvedavá a baví ma objavovať čo ako funguje. Na gympli som vďaka osvieteným učiteľom a skvelým rodičom mala príležitosť ísť aj do zahraničia, chodiť na kurzy so zahraničnými lektormi, otvárali sa mi nové možnosti a úplne som si potvrdila ten ekonomický smer a v rámci neho najviac oblasť financií a bankovníctva. Maturovala som okrem iného aj z ekonómie a aj ďalej potom som šla na Ekonomickú univerzitu, Národohospodársku fakultu a vybrala som si odbor Bankovníctvo. A už v 4. ročníku výšky som sa zamestnala v Tatra banke.
Kedy/kde sa cítiš najlepšie vo svojej koži/sama sebou?
Keď sa realizujú moje talenty. To znamená že keď mám pred sebou výzvu, ktorú môžem zdolať, keď môžem niečo dizajnovať alebo navrhovať takpovediac „od nuly“ – t.j. štartovať a nastavovať, energetizovať, dávať ľudí dokopy a prepájať ich k vzájomne prospešnej spolupráci. Keď sa učím nové veci, keď to celé dáva aj vyšší zmysel ktorý presahuje hranice mňa samej, keď je to na prospech čo najväčšieho celku a keď sa to deje v dobrej, inšpiratívnej, tvorivej atmosfére s príjemnými ľuďmi.
Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech?
V rôznych oblastiach sú to rôzne veci. Za veľký úspech považujem, že pri tom všetkom, čo som už robila, prežila, dokázala, ale aj nedokázala, musela vybojovať, ale aj vytrpieť, mám čisté svedomie a môžem sa sama sebe aj druhým pozrieť hrdo a zároveň s pokorou do očí. Aj to, že som napriek dlhoročným pozíciám vo vrcholovom manažmente nestratila kontakt s realitou. Že viem byť aj sama v tichu so svojimi myšlienkami a emóciami a nezblázniť sa z toho. Som šťastná, že máme zdravú dcéru napriek dlhodobým problémom s otehotnením.
Nikto nie je „self made man“, preto ja som vďačná za príležitosti, ktoré dostávam vo svojej práci, som vďačná za to, akého mám šéfa, ako múdro a osvietene vedie túto firmu, za to, akých šikovných, rozhľadených a ľudských ľudí má táto banka v predstavenstve, za tím ľudí okolo mňa, za svoju rodinu, priateľov. Moje úspechy sú do veľkej miery naše spoločné.
Čo naopak za svoj neúspech?
Joooj, tak tých je tiež dosť, takmer každý úspech bol zo začiatku sprevádzaný aj čiastkovými neúspechmi. Beriem ich ako ponaučenia na ceste, súčasť experimentovania a hľadania toho správneho riešenia. Harvardská profesorka Frances Frei ma veľmi inšpirovala, keď povedala : „try little bit of everything and see how it vibrates“. Jej učenie o experimentovaní sňalo zo mňa veľkú časť pocitov viny za neúspechy a naučilo ma brať ich ako prirodzenú súčasť všetkého nového, inovácií, zmien. Ak mám spomenúť niektoré, ktoré sú komunikovateľné a utkveli mi v pamäti, tak napríklad som pracovala pol roka na projekte, ktorý som sama so svojim tímom vymyslela. Vypýtala som si mandát od predstavenstva prísť s návrhom, ako zabezpečíme, že platobnú kartu s PIN kódom klient dostane aktivovanú na počkanie v pobočke, napríklad keď ju stratí, alebo keď si zakladá nový účet, namiesto toho, aby musel na ňu 2 týždne čakať, kým príde poštou zvlášť karta a potom o pár dní znova PIN kód. Do prípravy projektu som zapojila asi 20 ľudí, cestovala som s niektorými do zahraničia zisťovať technické riešenia a možnosti, stretávala sa s potenciálnymi dodávateľmi, vymýšľala procesy, robila som cenové kalkulácie. Riadne sme sa na tom narobili, pritom nám to nik nezadal, takže sme to často robili všetci nad rámec našich bežných povinností a navrhli sme riešenie, ktoré nakoniec bolo zamietnuté. Boli sme z toho frustrovaní a nešťastní, najmä ja, keďže som za to bola zodpovedná. No nakoniec sa všetko obrátilo na dobré, predstavenstvo ocenilo celú ideu a umožnilo nám priniesť nový návrh s iným technickým riešením, ktoré banka a klienti využívajú dodnes. Doteraz si pamätám tú vetu, ktorú som si vypočula pri zamietnutí projektu: Lucia, nadchli ste nás pre túto myšlienku, ale na toto riešenie nie sú zdroje. Cítila som, že máme ešte nádej a za pol roka ďalšieho experimentovania sme priniesli iné, ktoré sme nakoniec realizovali.
Za neúspech, ktorý aj fyzicky bolí, považujem napríklad keď spadnem z koňa. Nestáva sa to často, ale všetky pády si pamätám a je to znak že sme sa nejako nepochopili s mojím koňom. Vždy to potom aj analyzujem, čo a prečo sa stalo, ako sa tomu do budúcna vyhnúť a to ma posúva ďalej. Keďže sa často niečo nové učím, a najmä tie fyzické športy mi moc zo začiatku nejdú, hlavne keď sa porovnám so skupinou na kurze, čo sú často ľudia ktorí veľa športujú, tak vtedy mám dočasne pocit neúspechu. O to viac sa teším, keď mi to potom začne ísť a mám z toho radosť. Bolo to tak aj pri jazdení na koni, ale aj pri lyžovaní, kajakovaní a podobne.
V čom podľa Teba spočíva sila ženskosti?
Ja mám taký názor a hlboké presvedčenie založené aj na vlastnom pozorovaní aj skúsenosti, že talenty nie sú dané pohlavím, preto sa nezaoberám myšlienkou v čom spočíva sila ženskosti. Ja mám v sebe hlboko zakotvený liberalizmus a akceptáciu diverzity. Skôr sa teda zaoberám tým, v čom je sila daného človeka alebo tímu, či spoločnosti. Za najväčšiu hodnotu v rámci spolupráce medzi mužmi a ženami a v rámci celého ekosystému považujem práve toleranciu a podporu diverzity, úctu a vďačnosť voči sebe navzájom.
Ktoré ženy inšpirujú/inšpirovali Teba?
Ak dovolíte, neobmedzila by som sa iba na ženy. Mimoriadne ma v niečom inšpirovali Matka Tereza, Mahatma Gandhi, Nelson Mandela, John Lennon, Dalajlama, môj šéf Michal Liday, CEO Tatra banky, moji rodičia, starí rodičia a najbližší ľudia, môj profesor matematiky a zároveň šéf divadla, kde som hrala a mentor časopisu levických gymnazistov (súčasný riaditeľ levického gymnázia) Vladimír Tóth, profesorka Frances Frei a profesor Felix Oberholzer-Gee z Harvard Business School, Evka Štefanková zo sveta rozvoja leadershipu, Juraj Vaculík zo sveta budovania značiek, marketingu a komunikácie, Táňa Havlíčková, ktorá vie ako zladiť módu a dušu, osobný štýl obliekania a osobnostný profil, Dr. Karol Hollý a Magdaléna Prokešová za oblasť horsemanshipu, Lucka Nosková za oblasť terapie zvukom, Dr. Barbora Šilhárová, ktorá lieči deti s HIV v Ugande, priateľka Sandra Tordová, ktorá založila časopis Nota Bene a pomáha bezdomovcom. Mohla by som menovať ďalej a bol by to mimoriadne dlhý zoznam. Ty, Marianka, ma tiež veľmi inšpiruješ, milujem nosiť šaty z tvojej dielne, veľmi sa mi páčia ich nápadité detaily, kvalitné materiály, ich vhodnosť „do koča aj do voza“ a aj tvoj podnikateľský príbeh je skvelým príkladom úspešného start-upu.
Čo by si dnes odkázala svojmu 20ročnému ja?
Všetky moje mladšie ja majú plnú podporu svojho staršieho ja, Lucie z budúcnosti a plnú dôveru, že vždy urobili najlepšie ako v danej chvíli vedeli a mohli. Rozmýšľam, aké „rozumy“ môjho súčasného 43 ročného ja, by tomu 20 ročnému nejako zásadne pomohli a čo také by ocenilo. Napríklad by to mohlo byť, že nos kľudne aj červené šaty, nauč sa čo najskôr pracovať so svojimi emóciami, uč sa od najlepších a prežívaj vďačnosť každý deň. A viem si predstaviť, ako dobre by sa na tom moje 20 ročné ja zasmialo a spravilo si po svojom.
ŠATY S BALÓNOVÝMI RUKÁVMI (kliknite sem a ste v eshope)
ŠATY S ASYMETRICKÝM STOJAČIKOM 3/4 RUKÁV (kliknite sem a ste v eshope)
ŠATY S ASYMETRICKÝM STOJAČIKOM 3/4 RUKÁV (kliknite sem a ste v eshope)