ZIK MEDZI ŽENAMI - DOMINIKA HORŇÁKOVÁ

ZIK MEDZI ŽENAMI

Predstavujeme vám ženy, ktoré nás v ZIK-u inšpirujú. ⁠Ktoré vedia, že kto nič nerobí, nič nepokazí a ktoré vedia, že dokázať povedať "nie", je kľúčom k osobnej slobode a spokojnosti. Predstavujeme vám ženy, ktoré myslia aj na iných a vedia pomáhať.

Zoznámte sa s DOMINIKOU HORŇÁKOVOU, večnou idealistkou a bojovníčkou za lepší svet pre každého. Tento životný motivátor ju privial do neziskového sektora, kde vedie tím inklúzie a diverzity. Popritom sa venuje vlastnému projektu v oblasti slowfashion a cirkulárnej ekonomiky Šumné - Knižnica oblečenia, kde si môžete okrem iných požičať aj šaty z našej produkcie.

Čím si chcela byť, keď si mala 10 rokov?
Chcela som byť lekárou a uzdravovať ľudí. Tohto sna som sa síce v ďalšom živote nedržala, ale pri filantropii som ostala. 
 
Kedy/kde sa cítiš najlepšie vo svojej koži/sama sebou? 
Som veľmi sociálny človek a zbožňujem čas strávený s priateľmi, v ruchu mesta, ale zároveň pravidelne "utekám" na samotu na rodné Kopanice, kde sa zatajím pred celým svetom a to je presne ten čas, keď som sama so sebou, kedy som asi najviac sama sebou. 
 
Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech?
Úspech vo význame, ako ho vnímame v našej modernej dobe, mi príde veľmi zúžený a hlavne je to pojem relatívny. Pre mňa je najväčší úspech to, keď sa dokážem tešiť z každodenných maličkostí -  z rannej vône kávy, úsmevu predavačky, držaniu sa za ruky so svojim milovaným, príjemnému biznis callu, či podnetnej diskusii s priateľmi. Úspech je i to, keď si dovolím oddýchnuť bez výčitiek, alebo keď poviem "nie" na veci, ktoré ma nenapĺňajú či narúšajú moje vnútorne hranice. Alebo keď si odpusítm zlyhanie. Tým nechcem povedať, že sa nemáme snažiť a makať na tom, v čom vidíme zmysel, alebo že ma netešia situácie, keď sa o nás napíše v médiách a podobne. No veľakrát som počula názor, že keď ľudia dosiahnu to, čo považujeme v našom svete za úspech, tak si povedia: "To je toto? To je všetko? Čo teraz? Veď to mi nestačí" a makajú ďalej a túžia po tom "skutočnom" úspechu, uznaní a sláve. A tie naozajstné úspechy a radosti im pretekajú každý deň pomedzi prsty.   
 
Čo naopak za svoj neúspech?
Keď som raz ako tínedžerka naozaj veľmi pokazila jednu skladbu na absolventskom koncerte (hrala som na klavíri), môj dedo, mimochodom veľký hudobník, za mnou prišiel a hovorí: " Dominika, nebuď smutná, kto nič nerobí, nič nepokazí." Z toho som si vzala, že zlyhania patria k životu. Na to, keď mi niečo nevyjde podľa predstáv sa pozerám s odstupom, že aspoň som sa snažila, urobila som všetko, čo bolo v danom momente v mojich silách. Hľadám v tom ponaučenia pre budúcnosť, čo by som mohla urobiť lepšie. Ako sa hovorí a dobre sa hovorí: Netreba plakať nad rozliatym mliekom. Keď sa niečo pokazí alebo nevychádza podľa mojich predstáv, nepozerám sa na to ako na problém, ale ako na výzvu, ktorú treba prekonať. Lebo keď vidíme veci ako problém, tak hľadáme prekážky, ale keď to otočíme na výzvu, ktorú treba prekonať, hľadáme riešenia. A nie je nič zlé na tom sa tiež niekedy vzdať a povedať si: "Ok, tadiaľto cesta nevedie, skúsim šťastie inde". 
 
V čom podľa Teba spočíva sila ženskosti?
V tom, ako vnímame v našej kultúre ženskosť a čomu ženy v našej spoločnosti učíme, považujem za našu najsilnejšiu stránku empatickosť, ochotu pomáhať a byť tu pre druhých, schopnosť počúvať, skromnosť a pokoru. Sú to vlastnosti, ktoré často mylne považujeme za slabosti, najmä v súbore toho, koho vnímame ako silných a úspešných lídrov. Ale myslím si, že nie je náhoda, že firmy, ktoré majú na čelách a vo vedúcich pozíciách ženy v rovnocennom zastúpení majú oveľa lepšie výsledky a zisky ako spoločnosti, na ktorých vedení sa podieľajú len muži. 
 
 
Ktoré ženy inšpirujú/inšpirovali Teba?
V poslednej dobe ma najviac inšpirujú zrelé ženy, ktoré skúšajú nové veci, vzdelávajú sa, zakladajú si startupy, neboja sa byť "mladé" - neboja sa byť sexy a zároveň hrdo nosia svoje šediny, neboja sa prekopať svoj život od základov, či hľadať nový zmysel života. V skratke, neboja sa plniť si svoje sny a túžby ani po 50tke :).
 
Čo by si dnes odkázala svojmu 20ročnému ja? 
To je zapeklitá otázka, lebo sa stále cítim na 20 :).  Ale možno práve to je to, čo by som tej 20-ročnej žabe odkázala - v 20tke nemusíš stihnúť nič, nemáš čo stratiť, choď, skúšaj, objavuj, naberaj skúsenosti, vzdelávaj sa, vychutnávaj, nikam sa neponáhľaj, nebuď v nezmyselných vzťahoch, neboj sa zmien, ži a zároveň  sa trénuj v budovaní vnútorných hraníc a v hovorení "nie" :).
 

Krásne si to napísala, Dominika! Ďakujeme za rozhovor.

 
 
 
 
 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie